Ako nohy vnímajú povrch?
Viete ako nohy vnímajú povrch? Možno ste počuli rôzne názory, že tvrdý povrch nie je vhodný. Ako to teda je?
Nohy sú jediným spojením tela a povrchu a predsa sa im venuje málo pozornosti. Naše nohy sú prepojené s vyššími časťami tela, preto pri akýchkoľvek problémoch s nohami, sa správna diagnostika týka celého tela a skúsený fyzioterapeut dôkladne hľadá príčinu problému vyššie.
Ako nohy vnímajú povrch?
Plocha ľudských chodidiel je pokrytá množstvom malých nervov, ktoré sú citlivé na povrch, vibrácie, tlak a natiahnutie kože. Cez tieto nervy sa dostanú impulzy do našej centrálnej nervovej sústavy. Vďaka tomu môžeme reagovať na daný podnet.
Naše vnímanie je možné najlepšie naboso. Ponožky, capačky, topánky, ortopedické vložky, to všetko spomaľuje naše reakcie a zabraňuje nám vo vnímaní impulzov plochou nôh. Tým sa spoliehame viac na veľké nervy v členku a dolnej časti nohy. Výsledkom je negatívny dopad na kontrolu pohybov, tiež na reakcie na požiadavky nášho organizmu, na schopnosť absorbovať dopadové sily, ktoré vznikajú pri chôdzi. Plná kontrola je možná len naboso.
dopadové sily počas chôdze
Je to podobné ako s rukavicami, ktoré nosíme, až keď je zima, nie celoročne, nie v interiéri aj exteriéri. Iba vtedy a tam, kde je to nutné. Bez rukavíc máme omnoho lepší cit v rukách a schopnosť vnímať predmety.
Aj preto sa odporúča začínajúcim chodcom chôdza naboso. Deti sa potrebujú zoznámiť s povrchom, cítiť štruktúru, teplotu, zapájať aktívne svaly pre vytvorenie dobrého základu.
Propriocepcia
Bosé nohy napomáhajú propriocepcii – uvedomovaniu si polohy a zmien polohy vlastného tela pomocou receptorov, svalov, kĺbov. Tréning naboso sa využíva ako efektívna metóda u športovcov, tanečníkov, ale aj pri starších ľuďoch na zlepšenie mobility.
Naše nohy sú schopné podporovať sami seba. To znamená, že nepotrebujeme vložky do topánok, už vôbec nie ortopedické topánky. Viac o nevhodnosti ortopedických vložiek sa dozviete tu.
Naša spoločnosť je však závislá na obuvi, túto závislosť si pestujeme už od narodenia, kedy obúvame už maličkým deťom „topánočky“ do kočíka. Výsledkom su „lenivé“ nohy, ktoré neplnia svoju normálnu funkciu. Niektorí ľudia majú problém vyzuť sa, z topánok sa prezujú do papúč a čas bez topánok je obmedzený len na spánok.
Nestačí si kúpiť barefoot topánky
Ako z toho von? Nohy potrebujú prebudiť, pomaly sa aktivizovať. Nestačí kúpiť a nosiť barefoot obuv (v domnienke že robíme maximum pre naše zdravie) a nevyzuť sa, naše nohy potrebujú kontakt naboso s rôznymi povrchmi vonku, ale aj doma.
Potrebujeme začať vnímať svoje nohy a kráčať vedomo. Za spojením „vedomá chôdza“ nehľadajte žiadne duchovné pozadie, nie je potrebné napájať sa na vesmír :). Pointou je, aby sme začali vnímať svoje nohy. Chôdza naboso je základom filozofie barefoot. Stačí pár minút denne. Môžete sa vyzuť vonku, vyskúšať chôdzu po snehu alebo začať pomaly doma, chôdzou bez papúč, cvičením a rozhýbaním nôh. Rovný povrch môžete ozvláštniť kobercom, drobnými predmetmi, senzomotorickým kobercom, rôznymi pomôckami. Viac o správnom prevedení chôdze sa dočítate v tomto článku.
My doma máme koberec s vyšším vlasom, laminátovú podlahu a dlažbu, vyššie prahy, piškótky DOTS. Decká sa stále s niečím hrajú, vyrábajú si podnety. Pre cielené cvičenie máme VAWA dosku a polguľu. Možností pre šťastné nôžky 👣 je naozaj veľmi veľa.
A čo tvrdý povrch?
Tvrdý a dokonale rovný povrch je snáď len v obchodných centrách. Tam netrávime extra veľa času. Ak si chcete nákupy vychutnať vo väčšom pohodlí, vložte si do barefoot topánok jedny tenké rovné stielky navyše. Vyššie som napísala pár príkladov, ako si ozvláštniť rovné podlahy doma, v interiéroch. Všimnite si tiež, ako sa pohybujú deti. Nie sú to malí dospelí, nechodia z jednej miestnosti do druhej. Sú neustále v pohybe, lezú, skáču, sedia…pri každom pohybe pracujú aj ich nohy, stačí 10 minút pozorovania nožičiek a bude vám to jasné 🙂 Ak sú bosé, môžu sa hýbať prirodzene a navyše aj vnímať povrch. Problém papúč na doma alebo celkovo tvrdých klasických topánok, či príliš pevnej päty topánok je, že bránia v prirodzenom pohybe. Napr. navádzajú do sedu v tvare W, deti nemôžu prirodzene kľačat s chodidlami smerujúcimi rovno, ale vytáčajú ich do vonakších strán. Klasické topánky navyše nerešpektujú tvar nôh a podrážky sú často tvrdé, neohybné.
